AJ TVOJ DUCHOVNÝ ŽIVOT JE IBA STEREOTYP?

            Asi nikdy nebude dosť zdôrazňovania a pripomínania si, že Ježiš je živý a prítomný uprostred nás a v nás.

            Dosvedčuje to aj nasledujúci príbeh: Istá pani bola na stretnutí s pátrom Eliasom Vellom. A keď sa vrátila, celá nadšená zvestovala svojmu známemu, ako počula o tom, že keď príde kňaz medzi nich s hostiou, tak príde sám Ježiš. A pritom celý život žila ako praktizujúca katolíčka, ale až teraz, po päťdesiatke pochopila, že keď prijíma hostiu (ako ju sama nazvala), prijíma samotného Ježiša. Toto poznanie muselo pre ňu znamenať veľmi veľa, lebo svojmu známemu zavolala neskoro v noci, aby sa s ním podelila o radosť. Čo je pre niekoho samozrejmosťou, bolo pre ňu veľkým objavom.
            Možno už ani my, tlačení rôznymi okolnosťami života, neprežívame intenzitu Božích dotykov. Prestali sme sa pre ne otvárať a premýšľať o nich. Možno sme pred desiatimi či päťdesiatimi rokmi nabehli na určitý stereotyp (ranná a večerná modlitba, nedeľná svätá omša, dva-tri razy do roka na spoveď alebo aj každý mesiac) a pri tomto stereotype sme ostali. A cítime, že vyprchal z nás život a „Božie veci“ nás ani netešia.
            Ak nebudeme chcieť hlbšie prežívať osobné stretnutie s Ježišom, z nášho duchovného života naozaj ostane len vonkajšok. Ako to povedala žena zo svedectva, „prijatie hostie“. Našťastie - vždy je možnosť to zmeniť. A náš život tak môže byť „životom v plnosti“. Náš Pán vždy je ochotný vstúpiť, otázkou však je, či my sme pripravení ho prijať.